Internát či iná forma ubytovania, strava, cestovné, pomôcky, prípadne aj poplatky za samotné štúdium sú značná záťaž pre rodinný rozpočet. O to viac, ak sa mladý človek rozhodne študovať v zahraničí. Je viacero možností financovania vysokoškolského štúdia. Tie najefektívnejšie z nich majú však jedno spoločné. Najlepšie je začať v predstihu.
Náklady na vysokoškolské štúdium na Slovensku
Denné prezenčné štúdium je na slovenských verejných a štátnych vysokých školách bezplatné. Platíte zaň iba v prípade, že prekročíte štandardnú dĺžku štúdia, čo sú tri roky na bakalárskom a dva roky na magisterskom stupni, prípadne sa prihlásite na dva a viac študijných programov súčasne.
V takom prípade si určuje výšku poplatku za rok štúdia samotná vysoká škola, je však limitovaná zákonom. Nemôže prekročiť päťnásobok základu na určenie školného, ktorý stanovuje Ministerstvo školstva. Pre akademický rok 2023/2024 je ohraničená sumou 2 725 €, ale pri štúdiu v cudzom jazyku môže byť poplatok aj vyšší.
Podľa Portálu vysokých škôl sa poplatky pohybujú od niekoľkých stoviek eur až po takmer hraničné sumy, predovšetkým na bratislavských univerzitách.
Na súkromných školách je spoplatnené aj denné štúdium. Výšku školného si opäť určuje samotná vysoká škola, rovnako je však limitovaná päťnásobkom základu stanoveného ministerstvom. Pohybuje sa v podobnom rozpätí, ako školné na verejných a štátnych školách.
Vysokoškolský život je však plný ďalších dodatočných nákladov.
Aké sú ďalšie náklady na štúdium?
Najväčšou položkou je spravidla ubytovanie. Študent má k dispozícii viacero možností, ktoré sa líšia mierou komfortu, súkromia a priamo úmerne tomu aj cenou:
- štátny internát - 50 až 150 € mesačne,
- súkromný internát - 200 až 450 € mesačne,
- prenájom bytu - 300 € mesačne a viac.
Ceny sú orientačné a finálna výška závisí napríklad od toho, či na internáte alebo v byte býva študent sám, alebo sú tam dvaja a viacerí. Vplyv na jej výšku majú aj mesto a lokalita v ňom.
Ďalej je potrebné myslieť na stravu, pričom záleží na tom, kde a ako sa študent stravuje. Mnoho vysokých škôl ponúka možnosť stravovania v školskej jedálni, ani tá však nie je zadarmo. Popritom sa študent nezaobíde bez kupovania potravín. Vo finále tak strava vyjde mesačne na približne 250 € a viac.
Treba tiež počítať aj s výdavkami na cestovné (na dochádzanie, v rámci mesta, alebo na cesty domov), účty za mobil, študijné materiály a aj náklady na voľnočasové aktivity a zábavu.
Priemerne je potrebné rátať s tým, že mesiac denného vysokoškolského štúdia vyjde na minimálne 400 €. Táto suma však patrí k skromnejším odhadom. Za päť rokov vysokej školy je tak finálny účet na úrovni 24 000 €.
Náklady na vysokoškolské štúdium v Českej republike a zahraničí
Podľa štatistík každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Z toho v Českej republike viac než dve tretiny z nich, teda približne 21-tisíc študentov. Medzi najväčšie lákadlá tamojších univerzít patrí skutočnosť, že Slováci za denné vysokoškolské štúdium v Česku neplatia. Podobne ako u nás to však platí iba pri verejných a štátnych vysokých školách.
Školné na súkromných univerzitách, resp. pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia, je porovnateľné so Slovenskom.
Priemerné spotrebiteľské ceny potravín a životné náklady v Česku nie sú dramaticky vyššie od slovenských. Je však potrebné počítať s tým, že našinec si o čosi viac (10-20 %) priplatí na ubytovaní, ale aj na cestovnom naspäť na Slovensko.
O výrazne vyšších sumách sa bavíme pri štúdiu v západnej Európe či USA. Nezriedka začínajú na úrovni 10 000 eur za akademický rok a to iba čo sa týka školného. Mnoho absolventov vysokých škôl vo Veľkej Británii či USA začína svoj život s dlhom - ak sa im napríklad nepodarilo získať štipendium.
Možnosti financovania vysokoškolského štúdia
1. Odkladať peniaze na bežný účet
Slováci majú v bankách uložené desiatky miliárd eur, z toho približne 60 % na bežných účtoch. Rodičia nezriedka pri narodení dieťaťa založia nový účet, prípadne začnú odkladať prostriedky na ten svoj s víziou toho, že v budúcnosti nimi budú financovať štúdium.
Táto predstava je však spojená s rizikom inflácie. Peniaze na bežnom účte sú jej v podstate vydané na milosť, nijako “nepracujú” a nezhodnocujú sa. Ich reálna hodnota vplyvom inflácie, naopak, klesá. Ak je medziročná inflácia na úrovni 15 %, tak z 1 000 takto odložených eur “stratíme” reálne 150 eur.
Takéto bezúročné sporenie na štúdium je teda mimoriadne nevýhodné.
2. Úver alebo pôžička
Najflexibilnejším a najrýchlejším spôsobom financovania prakticky čohokoľvek je vziať si úver. Alternatívou pre študentov je pôžička od Fondu na podporu vzdelávania (FNPV). Najväčšou devízou tohto typu financovania štúdia je okamžitá dostupnosť peňazí, je však vyvážená výraznými nevýhodami.
Klasický spotrebný úver od banky je totiž zaťažený pomerne vysokým úrokom, začínajúcim spravidla na úrovni 5 % p.a. Ani študentská pôžička od FNPV nie je bez dodatočných poplatkov - k čerpaniu je potrebné poistenie, ktoré predstavuje paušálny náklad. Nepotešia tiež rôzne administratívne poplatky, ktoré sú s ostatnými výdavkami na čerpanie zastrešené pod takzvanou ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN). Jej výška určuje, o koľko úver “preplatíme”.
Aj keď úver predstavuje relatívne rýchlo dostupné peniaze, patrí k menej výhodným spôsobom financovania štúdia.
3. Štipendium
Po splnení podmienok môžu študenti získať rôzne druhy štipendií.
Jedným z najčastejšie využívaných na Slovensku je sociálne štipendium. Pri posudzovaní nároku naň sa berie do úvahy príjem rodinných príslušníkov študenta, ako aj to, či študuje viac ako 30 kilometrov od trvalého bydliska. V akademickom roku 2023/2024 je mesačná výška sociálneho štipendia stanovená na 10 až 375 € mesačne.
Vysoké školy tiež poskytujú motivačné a prospechové štipendiá z vlastných zdrojov. Tie sú však určené iba pre zopár najlepších študentov, resp. študentov vzorne reprezentujúcich inštitúciu, napríklad na súťažiach.
Spoliehať sa na získanie štipendia sa, vzhľadom na pomerne prísne kritériá prideľovania, určite neoplatí.
4. Sporiaci účet
Zriadenie sporenia má oproti bežným účtom majú miernu výhodu v tom, že prostriedky na nich sú úročené. Sadzby sa líšia podľa jednotlivých bánk, začínajú na symbolických 0,01 % p.a., horná hranica je 5,0 % p.a.
Úročenie je zvyčajne podmienené pravidelnými vkladmi. Je tiež dôležité dôkladne si preštudovať podmienky vedenia účtu a výberu prostriedkov. V istých prípadoch je predčasný výber spoplatnený, čo môže v podstate vynulovať akékoľvek zisky.
Tento spôsob je vhodný skôr z krátkodobého hľadiska, niektoré produkty sú dokonca ohraničené vekom študenta (napríklad od 15 do 26 rokov). Zhodnotenie prostriedkov je však minimálne a spravidla nepokryje ani infláciu.
5. Investovanie
Investovanie je najvýhodnejším spôsobom financovania vysokej školy z dlhodobého hľadiska. Jeho najväčšou devízou je skutočnosť, že s ním možno začať už pri narodení dieťaťa. Kým dovŕši 18. rokov, tak môže mať nasporenú potrebnú sumu, ale aj oveľa viac - v závislosti od výšky vkladov, zloženia portfólia a podobne.
Z hľadiska investovania sú dlhodobo najspoľahlivejšie a najprístupnejšie bežnému investorovi takzvané ETF, teda Exchange Traded Funds - fondy obchodované na burze. Sprevádzajú ich iba nízke poplatky, za určitých podmienok sú oslobodené od dane a je možné do nich investovať aj pasívne.
Ich výhodou je, že takto investované prostriedky sú vďaka úročeniu vo väčšej miere chránené pred infláciou, než napríklad pri sporiacich účtoch či bežných účtoch v banke.
Čím skôr začnú rodičia svojmu dieťaťu sporiť peniaze prostredníctvom ETF, tým menšia záťaž čaká neskôr rodinný rozpočet. Najväčšie zúročenie možno spravidla dosiahnuť pravidelným a dlhodobým investovaním strednodobom v horizonte (ideálne aspoň 8 až 10 rokov).
Platí však, že pri ETF, rovnako ako pri akomkoľvek type investovania, je potrebné rátať aj s rizikom finančnej straty. Z pohľadu boja proti inflácii však ide o jeden z rentabilnejších spôsobov sporenia a zúročenia prostriedkov.
